Nie viera, ale Kristus sám

Ako často sa stretávate s ľuďmi, ktorí hovoria “Hej, viem, mal by som sa vrátiť do cirkvi, do zboru.” “Hej, viem, že si moc nečítam Bibliu, viem, že by som to mal robiť.” “Hej, viem toto, viem tamto, musím sa viac snažiť.” Viete, toto hovorí telo. Toto je možné učiniť telom.

Pavol hovorí, že Abrahám bol ospravedlnený, ale hovorí, že sa to nestalo takto, pretože ak bol Abrahám ospravedlnený skutkami, má sa čím chváliť, ale pamätajte, jednu vec vieme určite: cesta spasenia, ktorú Boh ustanovil pre ľudstvo, nenecháva žiadne miesto pre vašu alebo moju chválu. Viete, v čom spočíva jeho výzva smerom k vám? V tom, čo povedal kúsok späť v kapitole 3, verš 27: “Kde je potom chvála človeka? Je vylúčená.” Vidíte, tým hovorí, že ”pri takejto ceste spasenia, o čom je naše chválenie sa?” A aj odpovedá: “Nie je žiadne! Je totálne vylúčené.” Spôsob, akým Boh zachraňuje ľudí, nenecháva ľuďom žiadne miesto pre chválenie sa. To, čo človek dokáže telom, je celé o jeho chválení seba, je to celé o tom, čo robí on. Spomeňte si, farizej a ten publikán, ten colník: Farizej hovoril “Ja sa postím.” Farizej hovoril “Ja dávam desiatky.” Farizej hovoril “Ja nie som zdierač, ja nie som cudzoložník, ja nie som ako tamten muž.” Viete, čo robí telo? Chváli sa. Choďte od dverí k dverám a opýtajte sa “Idete do neba?” “Áno, prečo?” “Veď chodím do kostola.” Vidíte, to je chválenie sa, to je chválenie sa niečím, čo my sami robíme. Ja som sa stretol s ľuďmi, ktorí hovorili “Ja som diakon.” Počkaj, ja som sa ťa nepýtal, či si diakon, ja som sa ťa pýtal, či si spasený. Nie je to úžasné? “Ideš do neba?” “No, som diakon.” Znamená to, že diakon rovná sa nebo? …Matt a ja sme hovorili s jednou mladou ženou, “Idete do neba?” “No, ja spievam v cirkevnom zbore.” Je to, ako keby mali odsúdenie napísané na čele. Toto je odsúdeniahodná odpoveď. Pretože chvála je vylúčená. Pavol sa toho opäť dotýka. Povedal “Ak bol abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť.” Ale chválenie sa je vylúčené. No ako je vylúčené? Akým zákonom alebo na akom základe je vylúčené? Na základe skutkov? Nie! Skutky vždy vedú k sebachvále. Je vylúčené zákonom viery. Uvedomte si však – ak sa niekto chváli svojou vierou, okamžite z tejto viery činí skutok. Potom je to nanič. Ak povieš “Ale ja verím.”, tak si mimo. Pretože toto nie je charakteristický znak viery na spasenie. Skutočná viera na spasenie takto nerozpráva. Pretože to ani nie je to, čo viera je. Viera nie je to, keď hovorím “Ja verím, že verím.” Viera na spasenie nehovorí “Ja verím vo svoju vieru.” “Ja som presvedčený, že verím.” To nie je pozerať sa do zrkadla a hovoriť “Mám vieru.” Skutočná viera na spasenie hovorí “Aj moja viera je pokrivená. Pane, verím, ale pomôž mojej nevere!” (Mk 9:24) “Aj moja viera nie je v poriadku, je mnoho dní, kedy neverím tomu, čomu by som veriť mal.” “Moja viera je slabá, moja viera sa trasie, ak by moja cesta do neba závisela len od mojej viery, tak mám problém.” Skutočná viera hovorí “Tam je všemocný Kristus! A tam ja spočívam, v tom, čo On vykonal!” To je to, čo hovorí. To je to, čo viera hovorí. A vidíte, keď toto hovorí, môžete sa opýtať “Kde je tvoja chvála?” Moja chvála je len v Ježišovi Kristovi. Moja viera je v Kristovi, ktorý umrel na kríži. Moja viera je v Kristovi, ktorý žil dokonalý život.

Ale – vráťme sa späť k nášmu textu, Ale ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť. Ale ďalej sa tu hovorí toto “Abrahám sa nemal čím chváliť u Boha.” Viete prečo? Pretože nebol spasený zo skutkov. Bol spasený z viery. A toto je pravda o každom…. každom skutočnom veriacom, ktorí, ako je napísané vo Filipanom 3:3, sa chvália v Kristu Ježišovi, a nedúfajú v tele. Nemajú nádej v tom, čo dokážu urobiť. Nemajú nádej vo svojom vlastnom pokání. Každé pokánie je prinajlepšom nedokonalé. A každá viera je prinajlepšom nedokonalá. Ale je to ako Charles Leiter povedal vo svojej knihe “Ospravedlnenie a znovuzrodenie”, Môžeš mať tú najpatetickejšiu, slabú vieru. Je to ako keď človek príde k mostu, ktorý je vyrobený z oceľových nosníkov s vysokou pevnosťou, a ramien a káblov, je dobre skonštruovaný. Tento most unesie desaťtisíce ton váhy. A vy k nemu prídete a klepete sa a trasiete, a rozmýšľate, či udrží vašu váhu, a bez ohľadu na to, či ste plní všelijakej možnej nevery, a neviete, či je vaša viera silná, a vaše pokánie a odvrátenie sa od hriechu je prinajlepšom marginálne. Ale keď vkročíte na ten most, aj keď sa vaša viera potáca, ten most vás udrží. Prečo? Pretože jeho schopnosť udržať vás nemá nič do činenia s vašou vierou. A má všetko do činenia so silou, ktorá je v ňom samom. Všetko, čo vaša viera robí, je to, že vás pohne, aby ste svoju váhu preniesli na ten most. Drží vás však ten most. Všetko, čo potrebujete, je dostatok viery naň vkročiť. Tá viera môže byť slabučká, a tá viera nerobí nič pre vaše spasenie, okrem toho, že vás spojí s mostom, ktorý vás drží. O tom to celé je. Ale čo je to, čo potrebujete? Bratia a sestry, čo sa vám tu snažím povedať, je, že viera nie je tou najdôležitejšou vecou, ktorú potrebujete. Viera vás len pripája k tej najdôležitejšej veci, ktorú potrebujete.

Verš 3, “Lebo veď čo hovorí Písmo? A Abrahám uveril Bohu, a bolo mu to počítané za spravodlivosť.” Viete, bratia, tu je najzákladnejšia potreba človeka. Keď ho jeho viera pohne k tomu, aby vkročil na ten most, v tom momente, keď ho viera pohne, aby spočinul na tom moste, z tohto mostu je do neho vpálená pripísaná spravodlivosť, získava podiel na spravodlivosti, keď ho Boh vyhlasuje za spravodlivého. Vierou je človek vyhlásený za spravodlivého. A teraz sa pozerajte: “Abrahám uveril Bohu, a bolo mu to počítané za spravodlivosť. Verš 4, “Tomu však, kto robí skutky, nepočíta sa mzda podľa milosti, ale podľa podlžnosti.” Viete, keď idete do práce, a pracujete, a dostanete zaplatené, tak to je vaša podlžnosť, zarobili ste si to. No skutky sú nanič, pretože tí, ktorí sa snažia tam dopracovať, vždy postrádajú Božiu slávu. (Rim 3:23) Pamätajte, keď Boh príde v prchlivosti a súde, On vymeria každému človeku, čo mu náleží. Viete, čo vám náleží podľa vašich skutkov? Hnev. Pretože aj tá najspravodlivejšia vec, ktorú ste urobili, bola tak plná nedokonalosti, že ju Boh nikdy nemôže prijať. Ale keď sa človek snaží dostať sa do neba skutkami, snaží sa tam dostať na základe zásluh. A viete, keď idete do práce a pracujete, ak nedostanete zaplatené, môžete ísť k šéfovi do kancelárie, sadnúť si s ním a povedať mu “Dlžíš mi peniaze.” Takto hovoria skutky, takto hovorí mzda a podlžnosti: “Dlhuješ mi!” To je chválenie sa, však? “Ja som pre teba pracoval toľko hodín, dlhuješ mi!” To je chválenie, pretože týmto hovoríš “Ja som to urobil. Ty ma musíš odmeniť podľa toho, čo som urobil.” Takto hovoria skutky.

Verš 5 – a ja fakt chcem, aby ste toto pochopili. Bratia, ja si pamätám, už ako kresťan, keď som prvýkrát skutočne uvidel pravdu v Rimanom 4:5, tak ma to takmer zrazilo na zadok. To, čo tu potrebujete uvidieť, Rimanom 4 a verš 5, je kľúč, ktorý rozráža dvere do reality toho, ako človek vstupuje do neba. Počúvajte – počúvajte to. “Ale tomu, kto nerobí skutkov”, tu to je. Toto je obraz každého človeka, každého muža a každej ženy, ktorí vstupujú do neba. Portrét – Pavol nám tu maľuje obraz človeka, ktorý ide do neba. Tu to je. “Ale tomu, kto nerobí skutkov.” Tento človek nejde do neba niečím, čo robí. Žiadne skutky. Tento človek nerobí skutkov. Musíte tomu porozumieť, Boh dáva spásu ľuďom, nie je to na ničom založené. Keď Boh zachraňuje ľudí, nie je to založené absolútne na ničom z toho, čo robia. Na ničom, na ničom! Odložte to všetko preč, odložte to nabok, nemôžete urobiť nič, On na tomto základe nezachraňuje! Toto je cesta do neba pre toho, kto nerobí skutky! Človek, ktorý nerobí skutky. Vy sa opýtate “Aký človek pôjde do neba?” “Ten, ktorý nerobí skutkov, ale verí v Toho, v Boha, ktorý ospravedlňuje bezbožného. A vy toto potrebujete uvidieť.

Ospravedlňuje znamená, že ho vyhlasuje za spravodlivého. Na akom základe? Na základe skutkov? Nie. Sebachvála je vylúčená, pretože nejde do neba skrze skutky. On verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného. “Ako!?” “Ako ho vyhlasuje za spravodlivého?” Nie pre akýkoľvek jeho skutok. Viete, ako toto viem? Pretože je bezbožný. Bratia a sestry, Viete, keď som vám povedal “Musíte činiť pokánie”, myslel som tým to, že musíte vyčistiť svoj život. Viete, Biblia naozaj hovorí, že musíte činiť pokánie. Ale viete, ako ľuďom uniká realita pokánia? Viete, čo robia? Oni povedia “Pokánie”, a okamžite povedia “No, Biblia hovorí, že to je odvrátenie sa od hriechu.” Počúvajte. Viete, od akého hriechu sa potrebujete odvrátiť? Od snahy dostať sa do neba na základe vašich vlastných skutkov. Ak si hovoríte “Pokánie je odvrátenie sa od hriechu a vyčistenie môjho vlastného života, aby ma Boh prijal”, to sú skutky. Pokánie je, keď poviete “Vzdávam sa.” “Pane, ja sa vzdávam.” “Pane, ja sa snažím vyčistiť môj život a čím viac sa snažím čistiť…” Je to ako u Pavla, Pavol povedal: Pozrel som sa na Zákon a Zákon povedal “Nepožiadaš” a ja som sa snažil nebyť žiadostivý. Snažil som sa to vyčistiť. Snažil som sa to nerobiť, a čím viac som sa snažil to nerobiť, tým som to viac robil. A Pavol povedal “Zomrel som.” Pochopte, je to o vzdaní sa. Keď poviete… “Mojou najväčšou potrebou nie je dobré sebavedomie.” “Mojou najväčšou potrebou je byť vyhlásený Bohom za spravodlivého.” A Ježiš Kristus získal spravodlivosť, ktorá sa môže stať mojou vlastnou spravodlivosťou. Boh môže v momente, On môže okamžite počítať… Pozrite sa na koniec piateho verša. Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného… Pre toho, ktorý nerobí skutkov, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, počíta sa jeho viera za spravodlivosť. Vidíte, čo sa stane? Keď tento človek vloží svoju vieru v Ježiša Krista, vo všetky KRISTOVE zásluhy, v tom momente Boh považuje túto bezbožnú osobu za spravodlivú. Toto je tá najlepšia správa, akú toto ľudstvo môže kedy počuť. To, čo to znamená, je, že je to niekto, kto je totálne vinný, niekto prevrátený, niekto kto je skazený, niekto úplne ako ten zlodej na kríži, ktorý nemá pred sebou dni života. Ak sú potrebné skutky pokánia, ak majú katolíci pravdu a vy musíte učiniť všetky tieto veci ako pokánie, a musíte svoje hriechy nejako odčiňovať… To, čo som počul ako malé dieťa bolo, že sa musím snažiť a dodržiavať prikázania. Ako? Porušoval som ich celý život, som zločinec, som na kríži, som ukrižovaný, mám len hodiny života, som mŕtvy človek, nemám čas vyčistiť svoj život. Ja potrebujem inú cestu spasenia ako je toto. Ak je to skrze skutky, mám veľký problém. Ak musím žiť celé roky preto, aby som odčinil všetko zlé, čo som urobil, a musím sa snažiť….. Ak sú mojou najväčšou potrebou všetky tieto veci, nemám šancu. Ale ak je mojou najväčšou potrebou spravodlivosť v nebeskej súdnej sieni, a Ježiš Kristus ju už získal, všetky zásluhy, ktoré potrebujem, sú už tam v Kristovi, a ak by som sa pozrel a uveril v Toho, ktorý poslal svojho Syna na tento svet, aby túto spravodlivosť získal, On mi ju dá v momente, On ospravedlní bezbožného, On ma vyhlási za spravodlivého vo svojej súdnej sieni. Ak k Nemu vzhliadnem vo viere. Nie skrze skutky.

Bratia, vidíte to? Toto sa stretáva s človekom v jeho najhlbšej potrebe. Najhlbšou potrebou človeka nie je prísť na to, ako obviniť zo svojho hriechu niekoho iného. Potrebou človeka vo všetkej jeho bezbožnosti nie je, ako nájsť chorobu zvanú alkoholizmus alebo schizofrénia alebo porucha pozornosti alebo čokoľvek iné. Akúkoľvek výhovorku za svoj hriech, aby mohol mať zo seba lepší pocit a odložiť pocity viny. Najväčšou potrebou človeka je, že je vinný, a že je tu Boh, ktorý je na neho veľmi nahnevaný, ktorý ho potrestá, ktorý má voči nemu hnev, a ktorý ho hodí do pekla. To je to, čo povedal Ježiš. Ježiš povedal “Ale ukážem vám, koho sa máte báť: bojte sa toho, ktorý, keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla. Áno, hovorím vám, toho sa bojte!” Toto povedal Ježiš. Tvojou najväčšou potrebou je to, ako sa zmieriť s týmto Bohom. A Pavol hovorí, že tvoj skutočný problém je, že máš v nebi svoj záznam vín, a potrebuješ, aby sa nejako, ak je to možné, ten záznam vyčistil, a aby si bol vyhlásený za spravodlivého. A tu prichádza Pavol a hovorí “Mám pre teba naozaj, naozaj dobrú správu. Nehanbím sa za evanjelium, postavím sa zaň bez ohľadu na to, ako bude vysmievané.” “Či už ma ukameňujú alebo zabijú, existuje správa, ktorú tento svet potrebuje, existuje posolstvo, ktoré zasahuje človeka v jeho najhlbšej potrebe, a je to toto evanjelium, v ktorom je zjavená Božia spravodlivosť.” Ak ľudia uveria Tomu, ktorý ustanovil spôsob, akým zostať dokonale spravodlivým a zároveň vyhlásiť bezbožného za spravodlivého. Boh zostane spravodlivým, aj keď ťa pošle do pekla. Alebo zostane spravodlivým tým, že tvoje peklo položí na Ježišovu hlavu a pošle Ho splatiť celý dlh. A toto výkupné je k dispozícii pre teba. A toto výkupné je zaplatené. Ak len uveríš Kristovi – a viete, keď vložíte svoju vieru v Krista, vy nedostanete slávu, ale Kristus. Pretože táto viera hovorí “Ja verím, že Ježiš urobil všetko, aby som mal spravodlivosť, ja verím, že získal pre mňa spravodlivosť, ja som si zaslúžil hnev a Boh položil tento hnev na Neho, a On získal spravodlivosť a Boh ju skrze vieru pripisuje mne okamžite.”

A tak môžeš byť na konci svojho života, môžeš byť pred popravčou čatou, mohol si žiť život plný viny, ale ak vložiš, v jednom momente v čase, svoju vieru v Ježiša Krista… A vy poviete “Toto znie nebezpečne, braček.” “Toto znie nebezpečne.” “Znie to tak, že spôsobíš, že niekto povie “No, ak toto je cesta spasenia, tak potom hrešme o to viac!” A ja vám poviem toto, Pavol jedná s touto námietkou, Pavol nám dáva mnoho dôvodov, prečo niečo také nie je možné, že ak raz máš takúto vieru, prečo nemôžeš pokračovať a žiť v hriechu. Ale poviem vám, aj keď je to riskantné, a mnoho ľudí to môže zobrať a povedať “Hej, môžem hrešiť koľko chcem.” A viete čo? Tam vonku je mnoho ľudí s falošným vyznaním viery, existuje mnoho ľudí, ktorí urobili z tohto nádherného evanjelia neviazanosť, je ich veľa. Cirkvi, kostoly a zbory sú ich plné. Všade pobehujú ľudia, ktorí hovoria “Ja verím!” A potom chcú žiť vo všetkých možných hriechoch. A Pavol s nimi jedná, Pavol už povedal, že odsúdenie takýchto ľudí je spravodlivé. (Rim 3:8) Keď sa dostaneme do kapitoly 6, zaoberá sa tým. Kapitola 7, zaoberá sa tým. Kapitola 8, zaoberá sa tým. Ale práve teraz, a potom pokračujúc do kapitoly 5, chce predložiť evanjelium, ktoré je tak nádherné a tak zadarmo, a jedná s človekom v jeho najväčšej potrebe, a ak tu sedíš dnes a hovoríš “To som ja, ja som bezbožný”, tak potom ver Tomu, ktorý ospravedlňuje bezbožného. Toto je tá najlepšia správa, tieto slová, že máme Boha, ktorý ospravedlňuje bezbožného. Nie taká, ktorá hovorí “Musíš pracovať, musíš sa stať lepším, musíš sa dať dohromady, musíš viac chodiť do kostola, musíš začať dávať desiatky, musíš začať čítať Bibliu, musíš odčiniť svoje hriechy, musíš chodiť po kolenách, musíš chodiť na omše a robiť všetky tieto veci, aby si odčinil svoje hriechy, a musíš sa snažiť pracovať a pracovať a pracovať a pracovať. A viete čo? V každom systéme na tejto zemi, ktorý je takýto, čo je mimochodom každý okrem skutočného kresťanstva, ľudia nikdy nevedia, kedy už urobili dosť, pretože ani ich guruovia, ich učitelia, ich farári, ich proroci, ich imámovia, ich mnísi, ani jeden z nich nevie, koľko toho musíte urobiť, aby ste boli v poriadku. Pretože dokonca aj mnísi a farári a pápežovia majú svedomie, ktoré ich obviňujú, obviňujú a obviňujú, aj potom, ako vykonali všetky tieto skutky. Je to ako v prípade Martina Luther, aj on sa snažil a snažil a snažil, a spovedal sa a spovedal sa a spovedal sa, ale jeho svedomie stále hovorilo “vinný, vinný, vinný!” Ale keď vinný hriešnik príde so všetkými svojimi hriechmi a povie… “Pane, ja v Ježišovi vidím odpoveď na všetky moje hriechy.” V tom momente je vyhlásený za spravodlivého a jeho svedomie je vyslobodené.