Radosť z Krista, nie z vášho výkonu

Otče, ja dnes chcem kázať o tom, čo sám mám problém žiť. Pane, nedovoľ mi, aby som tu stál ako pokrytec, aby ľudia uverili, že som niekto, kto nie som. Pretože ja viem, Pane, že nie je nič také, neexistuje nikto taký, ako veľký Boží muž – len slabý, úbohý, neverný muž veľkého a milosrdného Boha. Ach Pane, prosím ťa, aby si zoslal silu skrze tvojho Svätého Ducha, ktorá by zmenila môj život skrze toto posolstvo, a učinila ma viac podobným obrazu Krista skrze túto kázeň. Pane, veľmi Ti za to ďakujem. Pomôž nám, Pane, v mene Ježiša Krista. Amen. Nech nám Boh pomáha, aby sme mali našu najväčšiu radosť v Kristovi a nie v našich aktivitách. Som tak unavený len robením. Tak unavený z toho, aby bol môj kresťanský život zredukovaný len na výkon a to, čo robím. Ježiš Kristus ku mne prichádza. Jeho jarmo je užitočné a Jeho bremeno ľahké. On mi hovorí toto: Nie je to o tom, čo robíš, pretože ja môžem učiniť kamene, ktoré budú robiť, a robiť lepšie ako ty. Ide o tú pečať, Paul, pečať, ktorú som odtlačil do teba, to ustanovenie a nádej je, že budeš podobný Môjmu obrazu. Že budeš ako ja… To je to, po čom On túži. A ja vám dnes hovorím, že všetky problémy, a ak nie všetky, tak väčšina problémov vo vašom živote pochádza z toho, kým nie ste. Z vášho charakteru. To, kým ste ako človek. Naše hádky v našich manželstvách pochádzajú z telesných výbuchov. Pochádzajú z toho, že nie sme odrazom Ježiša Krista. Problémy medzi bratmi a sestrami, problémy v živote, problémy… rozorvanosť nášho vlastného svedomia, všetko to pochádza z tohto: nedávame dostatočný dôraz tam, kde tento dôraz patrí, a to je to, aby sme sa stali podobnými Kristovi. Všetci chcú niečo ROBIŤ, keď by sme všetci mali chcieť niečím BYŤ. Teraz ma dobre počúvajte, toto možno niektorých z vás vyslobodí. Stane sa vám, že ráno vstanete a máte stíšenie a vnímate Božiu prítomnosť, a študujete Slovo a vyzerá to tak dobre, zdá sa, Boh podľa všetkého k vám hovorí, a potom idete von a svedčíte všetkým a ste poslušní, a, človeče, v ten deň ste to skrátka zmákli. Skrátka, v ten deň ste boli špičkoví, milovali ste svoju ženu, nekopali ste do mačky, skrátka ste celý deň kráčali s Bohom a na konci tohto dňa ste tak plní radosti. Potom na druhý deň vstanete, nuž, a zaspali ste, nemali ste pozerať ten program večer predtým, mali ste byť v Božom Slove, nesvedčili ste nikomu, keď ste mali možnosť, a úplne jasne vnímate, že vás toto všetko napĺňa žiaľom. Viete, čo toto je? MODLÁRSTVO. Vy ste sa stali zdrojom vašej vlastnej radosti. Vaša radosť pochádza z vás a vašej nepretržitej činnosti. Moja radosť pochádza z dokonaného diela Ježiša Krista. Ja chcem byť poslušný, ja chcem svedčiť, ja chcem milovať svoju manželku, a veľmi silno vnímam, keď ma Svätý Duch usvedčuje, že tieto veci nerobím. Ale pointa je v tom, že byť chudobný duchom je nádherná vec, pretože keď si uvedomíte… je to ako keď som zvykol hovoriť mladým kazateľom, že na to, aby mohli kázať, musí byť na ich životoch Božia moc. Teraz im hovorím, že na to, aby si zaviazali topánky, potrebujú na svojom živote Božiu moc. Bez Neho nemôžete ani dýchať! Niekedy ma pozvú na konferencie cirkevného rastu, nie veľmi často. A tam hovoria o všetkých tých veľkých veciach, ktoré sa chystajú urobiť. Vtedy sa postavím a poviem: Rád by som vám položil otázku: Odkiaľ pochádza každý váš dych? Od Boha. Odkiaľ pochádza každý úder vášho srdca, odkiaľ tie údery pochádzajú? Od Boha. Aha, takže vy všetci ľudia tu, pastori a kazatelia a evanjelisti a misionári so všetkými týmito veľkými plánmi, niečo vám poviem: VY SA ANI LEN NENADÝCHNETE! Vaše srdce nebude biť bez toho, aby aby na vašom živote nebola Božia moc. Bez akejkoľvek miery Božej milosti v mojom živote by som tu dnes pred vami stál ako nič viac než ako stelesnenie egoistického človeka. To je to, čo by som bol bez milosti! Dnes ráno som si čítal list Galaťanom a bol som tak usvedčený. Čítal som si list Galaťanom a čítal som tam o opúšťaní a hádkach a podobne. A ja som si uvedomil, že niekedy toto robím so svojou manželkou, a spoznal som, že to nie je o tom, že… viete, ja mám… že my skrátka máme problém, že sa nevieme dohodnúť. V skutočnosti je to tak, že ja som v tele. Konám telesne a nespolieham sa na Božiu moc, a dôvod toho, prečo tak nerobím, je ten, že nie som chudobný duchom. Niekto povie: No, ale ja som chudobný duchom. Ako veľa sa modlíš? Ako veľmi sa trasieš? Ako veľmi sa spoliehaš na Božiu múdrosť zjavenú v Jeho Slove? Chudoba duchom. Ale nie je to nádherné, cirkev, počúvajte ma. Nie je to nádherné, že nemusíte byť niekým veľkým. V skutočnosti máte byť niekým malým, niekým zlomeným a pokorným, sediac vzadu, umývajúc nohy, plachý a trasúci sa pred každou úlohou pred vami tak, že vás to vždy privedie na kolená. Uvedomujúc si každé ráno, že ja sa ani nepohnem doľava ani doprava, ani o milimeter, pretože bez Božej moci na mojom živote istotne padnem. Toto je tým posolstvom v modlitbe – neuvoď nás do pokušenia. Je to uvedomenie si slabosti. A uvedomenie si obrovskej potreby Božej milosti. “Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo.” (Matúš 5:3) Ach, aké miesto, aké miesto!