To, o čo sa v podstate pokúšaš, je snaha o udržanie tohto pocitu, ktorý si zažil. Máš tento pocit a vnímaš túto realitu, počul si túto kázeň. Bol si schopný stráviť čas v Slovek a máš tento pocit. A chceš tak veľmi ísť domov a udržať si tento pocit. A tak celé zameranie tvojho duchovného života je založené na tom, či sa cítiš alebo necítiš dobre. A či cítiš skutočnosť alebo nie, a či cítiš silu alebo nie. A si ako Peter. Vykračuje z lode a kým má svoj pohľad upretý na Ježiša, všetko ide dobre. Ale keď sa prestane pozerať na Krista, začne sa topiť. A to je to, čo sa nevyhnutne stane. A tak ako vieš, ideš. Príde streda, príde piatok, decká plačú, a na stole máš kopu papierov, cez ktorú ani nevidíš. A život je zase a znova rušný. A ty cítiš tieto pocity, ktoré máš, a ktoré začínajú odznievať. Začínajú ťa opúšťať. A tak to, čo urobíš, je, že zdvojnásobíš svoje úsilie. OK. “Budem sa snažiť a čítať si Bibliu… miesto 9 kapitol si budem čítať 18 kapitol.” Potom vynecháš jeden deň a zrazu si nejakých 30 kapitol pozadu vo svojej Biblii. A potom sa čo stane? Začneš “Ok Pane, budem sa snažiť viac prižmurovať oči.” Skrátka sa tak veľmi snažíš zachovať si ten pocit, ale pritom cítiš, ako sa začína rozkladať. Pretože tvoje oči sú na tom pocite.
Poviem ti niečo. Miesto, na ktoré sa tvoja viera najviac nenávidí pozerať, sú tvoje pocity. Na tvári tejto zeme je jedno miesto, na ktoré sa tvoja viera najviac nenávidí pozerať. A to miesto sú tvoje pocity. Viera nebola nikdy stvorená na to, aby rozkvitala na pocitoch. Viera rozkvitá pri čerstvom pohľade na Pána Ježiša Krista! Takže to, čo sa nevyhnutne začne diať, keď prídeš domov, je, že tie pocity začnú odchádzať. A ty začneš byť zúfalý/á, privieraš oči silnejšie, tak veľmi sa snažíš znova to v sebe rozpumpovať. A nakoniec ťa to vyčerpá a jednoducho sa zložíš. A vtedy vzhliadneš a uvidíš Krista, a všetko ťa to nanovo zaplaví. To je spôsob, ako to funguje. Viera neprekvitá na pocitoch. Viera prekvitá na Kristovi. Ak pôjdeš odtiaľto domov a jediná vec, na ktorej budeš pracovať, je tento pocit, tak ti zhnije. Ako autor tej známej hymny (Solid Rock) povedal: “Neodvažujem sa veriť v ten najkrajší obrázok, ale úplne spočívam v Ježišovom mene!” “Na Kristovi, pevnej Skale stojím.” Nie na pocitoch! Nie na tom, ako sa cítim, keď idem naspäť domov. “Na Kristovi, pevnej Skale stojím, každý iný základ je len pohyblivý piesok.” Zabudni na svoje pocity… keď prídeš odtiaľto domov. Zabudni na svoje pocity. Pretože ak všetko, čo urobíš, keď prídeš domov, bude to, že prepneš na duchovného autopilota, ale sa budeš len snažiť sústrediť na svoje pocity, a snažiť a nejako sa pokúšať udržať to, čo práve teraz cítiš, ak toto bude tvoje zameranie, tak zistíš, že to len začne plodiť červy. To je to jediné, čo sa s tvojimi pocitmi stane.
