Aby sme my mohli byť skutočnými veriacimi, aby sme mohli byť Božími deťmi, svätý Boží Syn bol opustený svojím Otcom a potom zdrtený pod trestom svojho vlastného Otca. Vy poviete: “Ale brat Paul, už zachádzaš priďaleko.” Nečítali ste Izaiáša 53:10? “Lebo Hospodinovi sa ľúbilo ho tak zdrtiť.” Vezmite päťstokilový mlynský kameň a dajte naň ešte jeden taký. Vložte medzi ne pšeničné semienko a potom sa pozrite, čo na opačnom konci z neho zostane. Predstavte si priehradu, stotisíc míľ vysokú a stotisíc míľ širokú, ako sa pred vami prelomí a ako sa k vám rúti prúd vody, aby vás pohltil a zničil, a zrazu sa zem pred vami otvorí a túto vodu vypije, a k vašim nohám nedopadne ani kvapka. A takto Kristus zdvihol ruku k nebesiam a vzal na seba Boží hnev, ten veľký kalich, a vypil ho. Keď zvolal “Je dokonané!”, otočil tento kalich hore dnom a nezostala v ňom ani kvapka. On vypil Boží hnev, uspokojil spravodlivosť a utíšil hnev, a preto Boh môže byť spravodlivý a ospravedlniť hriešnika. Toto je to, čo urobil, toto je to, čo On urobil.
Puritáni hovorili veľa o pokání, a to nielen z hriechu, ale pokání z dobrých skutkov. Vy poviete “Čo tým myslíš?” Skutočným zmyslom skutočného pokánia je toto: Vzdáte sa pokusov o seba-ospravedlnenie, skrátka s tým skončíte. Vidíte, že každý jeden váš najspravodlivejší skutok je len ohyzdným rúchom, ktoré neznášate a odhodíte ho na zem, a stojíte tam pred Bohom a hovoríte “Ak Ty niečo neurobíš v mojom mene, som prekliaty.” A veríte. Veríte. Dôverujete.
V mojej cirkvi doma je jeden diakon. Je to taký malý zbor v strede kukuričného poľa. Mám tohto muža rád, on kráčal s Bohom dlhšie ako som ja nažive A on mi raz povedal… Raz mi hovoril o svojom obrátení. Povedal mi “Bol som dobrý chlapík, ako dobrý chlapíci bývajú.” “Ale kazateľ v to ráno povedal niečo, čo sa dotklo môjho srdca.” “A ja som rozmýšľal, čo to znamená veriť, čo to znamená uveriť?” Vyliezol do senníka a len sa tam tak prechádzal, a povedal, že sa nakoniec našiel tak, že jeho prsty na nohách presahovali cez okraj senníka. Len tam tak stál, a povedal: “A potom mi to náhle došlo.” Toto povedal: “Pane, ja budem dôverovať, vložím svoju dôveru exkluzívne, jedine do toho, čo Tvoj Syn pre mňa urobil. A ak táto jediná vec, ak to, čo On pre mňa vykonal, nebude dosť silné na to, aby ma to spasilo, potom pôjdem do pekla, pretože ja nebudem veriť ničomu inému.
Keby tento kazateľ teraz zomrel, šiel by do neba. Nie preto, že som strávil roky v džungliach a v Andách v Peru. Nie kvôli zbožnosti, oddanosti ani štúdiu Biblie. Nie kvôli príslušnosti k nejakej denominácii, krstu ani účasti na Večeri Pánovej. Ak by som teraz zomrel, šiel by som do neba, pretože pred 2000 rokmi Boží Syn vylial svoju krv za tohto skazeného človeka. A to je moja nádej. A ja očakávam… že táto červená niť je dosť silná, aby ma udržala, keď sa na nej prehupnem do večnosti.
