Z otroctva hriechu k znovuzrodeniu

Volám sa Steven. Narodil som sa a vyrastal som tu v San Antoniu, mám 28 rokov a toto je moje svedectvo. V Biblii sa píše v Evanjeliu podľa Jána, v 8. kapitole, v 34. verši o tom, ako Ježiš hovoril farizejom: „Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu.“ (Jn 8,34) A ten text ku mne mocne prehovoril, pretože vystihol presne to, čím som bol. Od svojej puberty, a potom aj neskôr, som bol zotročený hriechom. V období, keď som vyrastal, boli moji rodičia rozvedení a ja som pravidelne chodieval od otca k matke a naopak. Môj otec, môj biologický otec, predával drogy, tak som sa o ne začal zaujímať, a to ma ovplyvnilo. Nuž som ho teda nasledoval ako svoj vzor a chcel som byť ako on. Potom otca na niekoľko rokov uväznili a ja som začal žiť vyslovene hriešny život. Zaplietol som sa do drog a už vtedy som bol sexuálne aktívny. Väčšina môjho života, môjho teenagerského života, bola totálne hriešna.

Chcel by som dodať, že keď som mal 15, stal som sa členom gangu a začal žiť podľa toho, čo tento životný štýl vyžadoval. No a viete, jedna vec, ktorá ma vyľakala a nahnala mi strach, bola, že kvôli týmto veciam bol môj život takmer celý čas v ohrození. Pamätám si na jeden deň, kedy som mal taký strach zo smrti, až som sa začal modliť a žiadať Boha, aby ma vyviedol z gangu a z ostatných vecí, v ktorých som lietal. Krátko nato Pán zázračne rozbil náš gang a už sa ma viac netýkal. Bola to síce upokojujúca Božia milosť, no stále som nebol spasený. Napriek tomu Boh počul môj plač, napriek tomu si Boh všimol moju modlitbu. To ešte neznamená, že som bol znovuzrodený. Zopakujem to, čo som spomenul na začiatku. Písmo hovorí: „Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu.“ Stále som bol sluhom hriechu. Napriek tomu, že som s gangom nemal už nič spoločné, stále som kráčal po iných hriešnych cestičkách. Môžem vám otvorene povedať, že tesne potom, čo Boh zničil gang a bol som od neho oslobodený, tak hneď nasledujúci deň som fajčil trávu a šiel som sa opiť. Stále som bol v otroctve.
V Biblii je napísané v liste apoštola Pavla Efezským, v 2. kapitole, v 1. verši, že sme mŕtvi pre vlastné previnenia a hriechy. Takže som vedel, že aj keď žijem, som v skutočnosti mŕtvy. Bol som zotročený hriechom a pokračoval som vo svojom zabehnutom životnom štýle, hoci som mal nejakú vieru v boha. Ale aj tá bola v skutočnosti modloslužbou, pretože môj hriešny život bol podriadený tomu bohu, ktorého som si vytvoril sám podľa svojej predstavy. A to je modloslužba. To dnes robí mnoho vyznávajúcich kresťanov.

O niečo neskôr som stretol dievča, v dobe, kým som bol mŕtvy pre svoj hriech, ním zotročený a mal mylnú predstavu o Bohu. Krátko predtým, než sme začali spolu randiť, som už chodil do striptíz-barov a pil alkohol. Mal som vtedy menej ako osemnásť, no a takto sa to so mnou vlieklo až do dospelosti. Jedného piatkového večera som šiel do striptíz-baru, kde som popíjal. Tú noc som sa vrátil domov, ľahol som si do postele ako zvyčajne a v sobotu ráno som vstal absolútne usvedčený zo svojho hriechu a previnení. Prežíval som také hlboké pocity viny, až som vedel, že ak by som zomrel, strávil by som večnosť v pekle. Pretože som porušil Boží zákon, vedel som, že som mŕtvy kvôli hriechom a v ich moci. Verím, že v tú sobotu som sa znovuzrodil a v nedeľu nato som bol pokrstený.

V tom čase som žil so svojou priateľkou. Keď som sa po krste vrátil domov, povedal som jej, že som kresťan a požiadal ju, aby sa odsťahovala z bytu. Vôbec to nepokračovalo dobre. Bolo medzi nami veľa nepriateľstva a konfliktov, až som takmer uvažoval nad tým, že to vzdám. Ale Duch Boží mi nejakým spôsobom pomohol vytrvať a pokračovať v tomto životnom štýle bez hriechu. Mal som 18 v ten deň, kedy som bol znovuzrodený.
Ako som už predtým spomínal, v Biblii sa píše v Evanjeliu podľa Jána, vo 8. kapitole a v 34. verši:

„Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu.“ (Jn 8,34) O niekoľko veršov ďalej, vo verši 36, sa píše: „Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ (Jn 8,36) Keď som sa znovuzrodil, keď ma Boh vykúpil, spasil, nebol som viac mŕtvy pre svoje vlastné prestúpenia a hriechy. Boh ma vtedy urobil živým v Kristovi a oslobodil od zajatia v hriechu. Zrazu som už nemal túžbu zájsť do striptíz-barov, ani sa kvôli depresii vrátiť k fajčeniu trávy, alebo nejako inak hrešiť. Vďaka Kristovi som sa stal slobodným. Nebol som viac zajatcom.

Aby som to zhrnul, to, čo sa snažím povedať, je, že ak by som žil poctivý život a veril v Boha, verím, že by som šiel do neba. No keby som porovnal svoju dobrotu s desiatimi prikázaniami, s Božím zákonom, vedel by som, že som vinný. V skutočnosti sú hlavne 3, ktoré ma trápia, teda, ktoré ma zvykli trápiť. Jedno z nich je: „Už si niekedy zaklamal?“ Ak si povedal lož, čím ťa to urobilo? Zo mňa to spravilo klamára. Niektorí ľudia by povedali: „Zo mňa by to klamára nespravilo.“ Ale pýtam sa ťa: „Koľkokrát musíš zabiť, aby si sa stal vrahom? Alebo koľkokrát musíš znásilniť, aby si sa stal násilníkom? A koľkokrát by si musel zaklamať, aby si sa stal klamárom?“

Ja som vedel, že som klamár. Písmo sa vyjadruje aj k braniu Božieho mena nadarmo, čo sa nazýva rúhanie. Ježiš dokonca povedal, že keď sa túžobne pozrieš na ženu, už si spáchal smilstvo vo svojom srdci. Takže ja som vedel, že som vinný pred Bohom. Keby ma Boh nebol zachránil, bol by som zatratený a strávil večnosť v pekle. Pán ma zachránil od takéhoto života a dal mi nové srdce. Predtým som mal kamenné srdce. Srdce z kameňa, ktoré netúžilo po ničom inom ako po hriechu a bolo mŕtve, až kým mi Boh nedal nové srdce. Čo ma posmelilo k tomu, aby som vložil svoju dôveru v Krista, aby som oľutoval svoje hriechy a už viac nebol v ich zajatí.

Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové. (2 Kor 5:17)